Talianská Beta sa vo svete endúr už nejaký ten piatok pohybuje a treba povedať, že veľmi úspešne. No a tak sa svoj vydarený a pomerne obľúbený model RR300 rozhodla priblížiť širšej verejnosti a o to viac rozšíriť do sveta.
Našťastie neumravnili tento ostrý model, ale na jeho základe postavili čisto nový stroj. Základy sú presne dané a jasne poznáte, odkiaľ pochádzajú. Ten najzásadnejší je motor. Dvojtaktná trojstovečka s mierne upraveným a zníženým výkonom. Motor, to je kapitola sama o sebe, kde by sa dalo povedať, že to je dobrák s výkonom. Dvojtaktná trojstovka asi ani nemôže byť iná, než dobrá alebo ešte lepšia. Výkonu je tam narvaného na prasknutie a krútiaci moment „jak by smet“. Tento motor je ale mierne upravený a skôr ponúka dobrý záťah s plynulým nástupom bez zbytočných výkonnostných kopancov. Či už si bublocete tesne nad voľnobehom, alebo trochu začnete ťahať za plynom, výkon vám chýbať nebude. Na vršku je oproti ostrej verzii trochu ukrátený. To ale vyplýva z určenia, kam patrí, a preto mu to ani nevyčítam.
Oceľový rúrkový rám je mierne upravený, podvozok od firmy Ollé má nižšie zdvihy, sedlo išlo o dva centi nižšie, ale svetlá výška zostala nezmenená. Toto sú presne tie veci, ktoré by mohli začínajúcim jazdcom uľahčiť vstup do triedy enduro. Predná vidlica je nastaviteľná, kde na jednej nohe nastavujete kompresiu a na druhej útlm, pričom pracuje so zdvihmi 270 mm. Zadok má nastaviteľné predpätie pružiny a útlm. Taktiež pracuje so zdvihom 270 mm.
Keď už sme pri podvozku, tak kolesá zostali rovnaké ako na ostrej trojstovke. Vpredu teda nájdete 21 a vzadu klasickú osemnástku. Zatiaľ mi z toho vyplýva presne to, čo pri predstavení inžinieri predniesli. Ide o „vážne“ enduro, vhodné aj pre začiatočníkov. Je asi každému zrejmé, že na vážnu závodnú paľbu to nebude, aj keď s prižmúrením oka to nemusí byť úplne nemožné. Čo som si v konečnom dôsledku nakoniec aj vyskúšal. No ale to predbieham.
Už keď ju predstavili a ukazovali po nete na fotkách, neskutočne sa mi zapáčila. Po prečítaní jej špecifikácií a vlastností som sa namotal o to viac. Celá je o čosi „chudšia a uhladenešia“ ako jej pretekárska sestra. Menšia nádrž nevytŕča spod plastov okolo chladičov, tie sú tiež o čosi menšie a zadné partie zoštíhleli úplne. Miesto na bočné štartovné čísla zmizlo. Celá motorka je taká „vzdušnejšia“ a čierne špice už len dolaďujú krásnu, silnú motorku.
Keď som sa pohyboval v medziach, kde sa tento stroj má pohybovať, nenašiel som žiadne nedostatky, čo sa týka jazdenia. Motor som už spomenul, ten ide krásne odspodu a plynulo až niekde do troch štvrtín otáčok. Prevodovka presná, brzdy sú z RRky, tak by sa dalo povedať, že sú až predimenzované a podvozok pracuje dobre až dovtedy, kým nezačnete byť príliš rýchly. Vtedy je na čase dať vidlu aj zadný centrál odborníkovi na miernu úpravu alebo rovno investovať do nového podvozku. Aj keď už je zrejmé, že ste dávno prekročili hranicu začiatočníka a potrebujete vážne pretekárske náčinie.
Chválim ale v sérii nahodenú vrtuľku na chladičoch a určite je parády aj automatický mixér paliva. Ďalšia starosť s miešaním benzínu teda odpadá. Ďalej ako plus určite treba spomenúť jednoduchý prístup k vzduchovému filtru a priestoru pod sedlom bez použitia náradia. V neposlednom rade určite poteší aj nastavovanie rajdov na okuliaroch do troch polôh.
Ako mínus by som spomenul absentujúcu štart páku. Motorka má elektrický štartér, čo je parádna vec, ale tú kopačku tu mohli nechať, aj keď sa dá dodatočne domontovať. Drobnosť, viem. Ešte by som na moto nahodil chrániče rúk, chladičov a plasty na rám nad stupačkami. Keďže sa jedná o motorku pre začiatočníkov či pokročilých endurákov, určite sa niečo napadá.
Aj keď popravde, napadala čo to už pri testovačkách a na motorke to nie je ani poznať. Padala ale v malých rýchlostiach a aj to v piesku. Lenže ja tú motorku vidím stále v rukách začiatočníka „offroadistu“ a ten sa pri učení napadá aj na tvrdom, aj na kamene či kmene stromov a podobné prekážky.
Spomínal som, že sme Xtrainera zobrali aj na pretek. Odjazdil som ho síce len v tréningu, ale v ostrom, závodnom tempe. Tam som si všimol jeho klady aj zápory viac ako niekde inde. Na domácej trati v lese aj na mx som si už len potvrdil, čo na Xtrainera môžem napísať. Je to ozaj moto pre začínajúcich a pokročilých ofrouďákov.
Motor je super dávkovateľný, nezákerný a skoro bezúdržbový. So svojím výkonom tam stačí možno tak za 150 hodín vymeniť piest. Inak len olej v prevodovke a čas od času sviečku. Podvozok je taktiež vďaka svojej jednoduchosti skôr bezúdržbový. Celá motorka sa ovláda neskutočne ľahko nielen vďaka svojej hmotnosti, ale aj pre charakter dvojtaktného motora a geometriu rámu.
Aby sme ale Xtrainera vyskúšali úplne že v podmienkach, kde je určený, dali sme ho do rúk našej kolegyni Gabike. Tá je nováčik nielen na ceste, ale aj v teréne, aj keď už vyskúšala niekoľko motoriek. Preto som bol aj ja zvedavý, čo povie na Xtrainera. V terénne totiž zatiaľ vyskúšala len svoju Betu ALP 4.0, Betu RR300, Husqvarnu CR125, Husqvarnu TX125, Husqvarnu Enduro 701, svoju 650ku DR a Filipovu 600vicu XR. To, čo jej chýba v skúsenostiach, dobieha odvahou a napodiv na to, že to je ženské plemeno, nechá si poradiť a je vidieť, ako sa zlepšuje a napreduje.
Gabika
Xtrainer som prvýkrát dostala do rúk pred rokom, kedy boli moje skúsenosti s jazdením v teréne úplne minimálne, takmer žiadne. Keď som vtedy skúšala jazdiť na ostrej RR300, rýchlo som pochopila, že to nie je (ešte) nič pre mňa, pretože kvôli jej obrovskému výkonu som sa bála vôbec zaradiť dvojku. O Xtraineri mi tvrdili, že je to priateľskejšia verzia ostrej ererky pre začiatočníkov. Vyskúšala som ju na pieskovej trati v Piliscséve, kde som ocenila jej obratnosť a ľahkú manipuláciu s ňou (hlavne dvíhanie zo zeme), no prekvapivo sa mi po presadnutí na Hondu XR600R nezdala až taká pohodlná. Ale to bolo asi len tým, že som bola zvyknutá na štvortakty a ich brzdenie motorom bola pre mňa akási istota, hlavne pri zjazdoch. Neplynovala som a tým pádom som ani nepotrebovala brzdiť, spravil to za mňa motor.
Na Xtraineri bolo zrazu treba aj plynovať a hlavne brzdiť, čo bola pre mňa novinka, no je to presne to, čo sa nováčik potrebuje naučiť. Ja som na štvortakte vždy namiesto brzdenia na poslednú chvíľu z lenivosti (alebo strachu?) už 10 metrov pred zákrutou či zjazdom zavrela plyn a len som sa tam doviezla. Je to zlý zlozvyk, ktorého sa stále ešte neviem úplne zbaviť.
Na Xtraineri som odjazdila aj BakaR 2015, kde som po polroku jazdenia v teréne ani neskončila posledná ???? Tam som to však nevedela dostatočne porovnať, lebo som dráhu nešla na žiadnej inej motorke. Preto bolo porovnanie najlepšie priamo na domácej trati. Miesta, ktoré som na iných motorkách prechádzala len tak tak a s krízovkami sa mi na Xtraineri zdali oveľa jednoduchšie. A dokonca som prešla aj také miesta, na ktoré som sa na väčšej motorke ani neodvážila ísť. Aj keď som z trejnera nedočiahla na zem, vďaka jej mušej váhe to nebol problém a vlastne mi to ani nechýbalo. Je to zase len ďalší zlozvyk.
V čase, keď som si hľadala vhodnú motorku, som za hlavnú nevýhodu Xtrainera považovala to, že je to dvojtaktný stroj, a teda nevhodný na cestné presuny. Po ceste už ale nejazdím takmer nič a v teréne sa poslednú dobu akosi prelaďujem na dvojtakty a zase presadnutie na XRku bol kultúrny šok. Na dráhe som ju menila hneď za prvou zákrutou, do ktorej som sa skoro nezmestila.
Dnes by som určite na Xtrainera pozerala úplne inak, pretože po posledných pretekoch v Tuhrinej mi už ostrá RRka nepripadá taká nepriateľská a násilná, no stále mám pred ňou veľký rešpekt, lebo viem, že neskúseného jazdca dokáže vytrestať. Keď teraz spätne hodnotím motorky, ktoré som vyskúšala, nostalgicky spomínam na Xtrainera, lebo ho mám v hlave zafixovaného ako ideálnu motorku pre začiatočníka. Dokáže sa na nej veľa naučiť a môže bez obáv skúšať stále ťažšie a ťažšie veci, pretože výkonu má dosť aj pre skúsenejších hobby jazdcov.
.jpg)
