Husqvarna 701 Enduro a Supermoto v domácom teste aj s Gabikiným pohľadom

Keď sme mali možnosť odskúšať nové 701tkové Husky (Supermoto a Enduro) na motokárovom okruhu v Dlhej a priľahlom okolí, zostal som zas očarený. Vlastne odkedy prišla 701tka na trh, len ju chválim. Mám na to úplne jednoduché opodstatnenie. Endurová 701ka je spravená tak, ako si predstavujem. Ale pritom by som si ju tak ani sám nepostavil.

Obe 701ky sú v podstate identické motorky, teda na pár zásadných rozdieloch v určení, ktoré definujú triedu samy pre seba. Supermoto ktoré má, samozrejme, iné kolesá, brzdy, podvozok a pár kozmetických zmien oproti Enduru hrá u mňa síce tesne, ale až druhé husle. Endurová verzia má pre mňa omnoho využiteľnejší potenciál, a tak hneď ako bola možnosť, zobral som ju na domáci test. Z Bratislavy si ju beriem pekne po vlastnej osi, nech to trochu odsejpá a čas na testovanie využijem čo najviac. Až teraz, keď sa snažím na ňu vysadnúť v KLM moto džínoch, si uvedomujem, ako má vysoko umiestnené sedlo. Výška 910 mm je na mňa s mojou výškou 176 cm v spojení s úzkymi džínami tesne nad limit. Stačilo ale pracne naskočiť na sedlo a moja úmorná snaha je odmenená pohodlným posedom. Možno sa to nezdá, ale to sedlo je celkom komfortné. Teda v porovnaní s ostatnými endurami, na ktorých jazdievam. Je ale isté, že sa mi sedí dobre a aj nie príliš pokrčené kolená si tiež pochvaľujú.

Preplietam sa mestom a zisťujem, že toto nie je moc určené do mesta pre mierne narušených jedincov. Tá moto si pýta stále plyn a prudké brzdy. Och, veď už to musí vyzerať až trápne, ak ma niekto sleduje. Ale keď ono to je tak návykové. Stačí len vrknúť a motor pošle na zadné koleso porciu výkonu, ktoré sa okamžite zakúsne do asfaltu a predné následne letí do vzduchu. Všetko sa to deje aj v úplne malých otáčkach a celé to je veľmi dobre čitateľné. Mesto je cobydup za nami a máme pred sebou už len 80 km pekných okresiek. Je pravda, že pri predstavovačke v Dlhej som si nejak nevšímal vibrácie, no teraz som sa pri cestovnej maximálnej povolenej rýchlosti vyslovene sústredil. A áno, našiel som ich tam. Niečo majú na triku určite aj obuté pološtuple, no jednovál je jednovál a aj napriek vyvažovaciemu hriadeľu, ktorý to podstatne zjemnil, tak vibrácie má. Netvrdím, že by mi nejako strašne prekážali, ale sú tam. Samozrejme tu trochu absentuje ochrana pred vetrom, no je to pochopiteľné. Každopádne, ak by som túto moto vlastnil, niečo by som s tým na dlhšie cestovanie vymyslel. A možno aj nie. Lebo všetko ostatné sa mi páči. Je to veľmi dobrý kompromis toho, čo takáto DUAL SPORT motorka má mať.

Dá sa s ňou ako tak v určitých hraniciach pohodlia odjazdiť dlhé presuny, kedy sa na ceste chová ako cestný stroj. Dobre drží stopu, je stále dostatočne hravá a veľmi agilná. Ani spotreba pri bežných rýchlostiach nie je žiadna tragédia. No a keď ju zoberiete na šotolinky, spokojnosť sa len stupňuje. Tuhosť trubkového rámu aj tu zabezpečuje stabilitu v zákrutách a celkovú pevnosť celého kompletu. K tomu, samozrejme, treba prirátať aj podvozok, ktorý si môžete preklikať na svoje požiadavky. Na bežné jazdenie a presúvanie aj v „teréne“ je to stále veľmi pohodlné a pritom rýchle zladenie stroja. Na prípadné XL sranda preteky to už bude trochu s nastavením podvozku náročnejšie, no dobrý ladič si s tým dokáže veľmi rýchlo poradiť. Motorka sa pri ostrej nakladačke trochu začína hádať predok so zadkom, čo je najskôr zapríčinené mäkkosťou a pohodlnosťou nastavenia. Toto ale nevytýkam ani nehodnotím ako zápornú vec! Ako malé mínusko by som spomenul relatívne nízko položené rajdy. Ak by som si namyslene myslel, že moja výška je taký štandardný priemer, tak aj ja by som si rajdy dal aspoň o 3 cm vyššie. Mohlo to tam byť už v sérii. Komu by to bolo moc, dal by to preč. Ale tak to je drobnosť.

Na záver musím zas pritakať, že Husqvarna 701 Enduro je jedna z mojich obľúbených moto. Ide o veľmi dobrý kompromis všehochuti. Motorka ktorá vás dopraví skoro všade, kam len chcete, môžete ju po malých úpravách zobrať a vyhrať s ňou nejaké tie preteky a aj keď bude niesť známky používania, absolútne jej to neuberie na jej šarme. Teraz už len prenechávam slovo Gabike.

GABIKA

Len nedávno sa mi podarilo vyskúšať oba najnovšie modely Husqvarny 701, najprv Enduro a hneď po ňom Supermoto. Na tréning na domácu endurocrossovú trať v Senici si chalani doviezli svoje motorky a namiesto mojej zobrali 701ku Enduro. Preto keď som sa chcela voziť, “zostala” mi len Huska, ale vôbec som neprotestovala, lebo som sa na ňu fakt tešila.

Minuloročný model mi po presadnutí z mojej hubárskej Bety Alp 4.0 pripadal skoro ako dakarský špeciál, ktorý sa aj napriek vyššej hmotnosti ľahúčko ovládal. Vedela som preto, do čoho zhruba idem. Dráha bola po daždi z predchádzajúcej noci ešte miestami mokrá a na „cestných štupľoch“ celkom šmykľavá. Po pár nechcených driftoch som svoje pomalé tempíčko radšej ešte spomalila, aby som sa nevysypala hneď v prvom kole. Po chvíli som si na to už celkom zvykla a aj keď sa snažím väčšinou jazdiť postojačky, teraz som si do zákrut radšej sadala, aby zadok toľko nešmýkal. Keďže mi zakázali jazdiť endurovú technickú časť dráhy (vzhľadom na jej náročnosť, moje schopnosti a hlavne cenu motorky :), jazdila som len po MX trati.

Na moje začiatočnícke hobby jazdenie sériové nastavenie podvozku stačilo a v pohode zvládal aj moje “skoky”. No myslím si, že s lepším a ťažším jazdcom by asi až tak šťastná nebola. Oveľa viac by sa jej páčili lesné cestičky, poľňačky a šotolinky, kde by naplno mohla prejaviť svoju silu. Viem si na nej predstaviť vybrať sa len tak na dovolenku k moru alebo napríklad na endurové pojazdenie po rumunských horách. Zbaliť si len to, čo sa na ňu vojde a neriešiť žiadne zbytočnosti. Dokonca aj samotnú cestu tam by som si na tejto hravej potvore užila, no horšie by bolo potom platiť všetky tie pokuty, lebo dodržiavať napríklad v meste 50ku, bolo strašne ťažké. Po každom aj len miernom potiahnutí plynu bolo cítiť, že ju to takto nebaví, že by chcela ísť rýchlejšie a odolať tomu pokušeniu chcelo poriadnu dávku sebazaprenia, ktorú som, samozrejme, nemala.

Jediné, na čo som pri endurovej Huske frflala, bola jej výška. Mala som problém cez ňu preložiť nohu a aj keď som celkom vysoká, dočiahla som z nej len na špičky. Chápem, že v teréne to má svoje opodstatnenie, no keďže si často pomáham nohami, určite by mi to chýbalo a asi by som kvôli tomu častejšie padala. Vysoký posed som ale ocenila na ceste, lebo som vďaka nemu mala dobrý výhľad na niekoľko áut predo mnou a aj vďaka jej štíhlosti sa dalo dobre prepletať v kolóne medzi autami.

Rozdiel medzi Huskou 701 Endurom a Supermotom je vidieť hneď na prvý pohľad, a tým nemyslím kolesá. Supermoto je o poznanie nižšie a má kratší predný blatník, vďaka čomu z pohľadu jazdca pôsobí útlejšie než Enduro.

Keďže som dovtedy nikdy na žiadnom Supermote nesedela, vôbec som nevedela, čo mám od nej čakať. Supermotá poznám len z jázd na okruhoch a tam na tom všetci lietajú ako blázni, stále po zadnom a do zákrut vždy šmykom. Preto skôr než som na ňu sadla, pre istotu som zisťovala, či je oproti Enduru oveľa divokejšia a či mi nevyletí spod zadku hneď pri prvom rozbiehaní. Lebo taká bola moja predstava o motardoch. Ale vraj sa nemusím báť.

Priznávam, že som z jej prejavu bola príjemne prekvapená, pôsobila na mňa pokojnejšie než Enduro, žiadne šklbanie rúk a ani nervózne, jedovité reagovanie na plyn. Dalo sa na nej pohodovo jazdiť aj v mestskej premávke, no viac som sa tešila von z mesta, aby mohla poriadne predviesť, čo dokáže. A hoci Pezinskú babu nemám veľmi v láske a ako ešte neskúsený jazdec mám pred ňou rešpekt, tento krát som jej neodolala. Posmelená tréningovými jazdami na motokárových okruhoch som sa na ňu odhodlala prvýkrát osamote. „Cestné štuple“, ktoré boli na Endure, držali v zákrutách bez problémov, no predsa som do nich išla trochu s obavami. U Supermota som vedela, že na gumy sa nemôžem vyhovárať, pretože ich hranica je na míle vzdialená mojej hranici strachu, a tak som aspoň skúšala nakláňať o trošku viac, než som bežne zvyknutá. A motorka sa tomu vôbec nebránila, do zákrut išla ľahúčko a hravo a aj začiatočník ako ja si dokázal jazdu fakt užiť. Konečne som zažila ten pocit, keď si počas jazdy zrazu uvedomíš, že sa tak priblblo usmievaš do prilby, lebo ťa to jazdenie hrozne baví.

Vždy som si o sebe myslela, že mám rozum, jazdím opatrne a podľa predpisov. Doteraz som tak vlastne aj vždy jazdila, to len na týchto potvorách sa to akosi nedalo. Na obidvoch sa mi jazdilo perfektne a neodvážim sa posúdiť, ktorá z nich je „lepšia“. Ale keďže osobne radšej jazdím v teréne než po cestách, preto ak by som si musela vybrať len jednu, bolo by to Enduro, na ktorom by som sa vedela zabaviť aj v teréne aj na ceste.