Už som si začínal myslieť, že som divný. V poslednej dobe som bol fakt dosť apatický k jazde v premávke na skoro každej cestnej motorke. Stupňovalo sa to až tak, že ma doslova otravovalo prejsť čo i len 30 km na motokárový okruh po vlastnej osi. Došlo to až tak ďaleko, že som začal blúdiť vo svojej hlave. Je to tým, že sa mi zdá cesta nebezpečná? Alebo skôr je to úplná nuda? Je to preto, že ma už viac napĺňa jazda v teréne, kedy sa viem viac pohybovať na hrane a pritom relatívne v bezpečí? Alebo som už úplne vyhoretý? Toto sú otázky, ktoré nie sú dobré skoro v žiadnom veku ani stave. Skrátka, nie sú dobré. Našťastie sa mi pod ruky dostal Speed Triple, a to rovno eRkový a ja som sa našťastie našiel a prišlo to zrejme v poslednej chvíli.
Už keď som pred piatimi či šiestimi rokmi jazdil Speeda, bol som očarený. Alebo skôr zakliaty? Je mi to sedem. Hlavne, že som bol nadmieru spokojný. No a teraz? Doviezli mi ho tentokrát domov aj spolu so Street Cupom. Najprv som si dal malú jazdu po ulici na Street Cupe a reku šak dám aj Speeda. Hore dole po ulici s nastavením Road mapy. No, nič zvláštne, také normálne. Prepínam si mapy, dávam Sport a na tej rovnej ulici nejak nevidím rozdiel. Predsa je plná domov a nechcem tu nejako kraviť. Klikám ďalej a kukám, že TRACK. Čo je to za somarinka? Prednastavená mapa na okruh? Dávam teda do jedna, pridávam ako doteraz a nestačím sa diviť. Ak by som mohol byť vulgárny, ďalej by boli v podstate len nadávky. Tie si ale nechávam pre seba.
.jpg)
Kokos to je jaká šupa? Moto vystrelila jak z praku, samozrejme, predné rovno k nebesám, ťuk do dva, koleso stále v lufte. Končí stometrová rovinka a musím brzdiť. Teda ak sa tieto vyhodené kotvy dajú nazvať brzdami. Odstavujem motorku plný dojmov ako po prvom sexuálnom zážitku, s trasúcimi rukami a kolenami od vyplavujúceho sa adrenalínu do krvi. Chvalabohu, musím ísť za deťmi a motorku nemôžem ísť prevetrať niekam ďalej. Asi by som sa už nevrátil. No ale večer neviem ani zaspať a stále mi v hlave vŕta, kam pôjdem Speeda prevetrať. Najprv na okruh do Dlhej, potom niekde na dobrý asfalt. Vlastne je mi to jedno. Som späť! To, že ma cesta prestala baviť, nebolo mnou, ale motorkami. Začali ma všetky tie všedné moto tak trochu uspávať a nudiť. Predsa len jazda v teréne je adrenalínom úplne niekde inde a aj hrana medzi “toto dám” a “toto už je cez” je fakt, že veľmi tenká. Na ceste nikdy tak neriskujem. Dokonca skoro všade som už videl, čo sa stane, ak… A preto ma to asi začalo nudiť.
Lenže toto hovado, ani ho už neviem inak nazvať, ma zviedlo na zlé chodníčky. Mapu Rain, Road, Sport a Rider ani neriešim. TRACK je tam stále. To je streľba, jak sa patrí. Motor ťahá, vlastne skôr sakramentsky ťahá jak blázen, od dvoch tisíc a je hladný po otáčkach, takže ani neviete a už je tam jedenásť tisíc. Síce plných 140 kobýl je pri 9400 otáčkach, ale tak nejak to preletíte a už vás zastavuje obmedzovač. Trochu sme sa zohrali a začal som radiť už pri 8 niečo tisíc. To vám je jó šupovica. Pred točkou pri dobrzďovačke kreslí zadná guma lajnu, trochu sa vás snaží zadné koleso predbenúť a len čo na výjazde otočíte zas ride-by-wire šúlcom, nestačíte sa diviť, jak sa motorka zakusuje do asfaltu a derie sa preč. Tomuto, samozrejme, hodne napomáha podvozok od Ohlinsu a kované monobloky od Brembákov. Trakčné kontroly, ABSko, spojka s preklzom, skoro všetko nastaviteľné či úplne vypínateľné.Tu sa vrátim k mape Rider, ktorú si viete nastaviť presne podľa seba. Ale ja som mal času dosť málo a vyhovovala mi už spomínaná Track mapa. Tak som sa s tým nebavil a radšej som si užíval.
Angláni píšu, že tu pomenili mrte vecí. Nová hlava, spaľovacie komory, frézovanie kľukovky, nové piesty a ďalších 100 vecí. Ako vždy, ani teraz ma to nezaujíma a vôbec to nejdem riešiť. Nemám prečo. Tá moto ma úplne dostala! Na modeli v roku 2011 som nenašiel mínus ani jeden. Možno by som si ale teraz skúsil nasilu niečo vymyslieť. S odstupom času sa mi zdalo, že som staršieho musel viac prehovárať, a tak trochu pracne tlačit do zátačiek. Na tomto nie je ani to. Vodí sa krásne s ľahkosťou. V tabuľke som neskôr vykutral, že nový je o 20 kg ľahší ako ten starý, čo by niečo aj objasnilo. Ale skôr ako toto som si všimol spotrebu. Tá sa mi pohybovala od 3,2 litra pri normálnej jazde podľa predpisov. To nie je, myslím, zlé. Ak by aspoň pri radení do jedna trochu nebuchla prevodovka, pri ďalších kvaltoch by ste ani nevedeli, že tu je. Ide na môj vkus až neskutočne ticho, hladko a kultúrne. Vlastne kultúrne ide aj motor. Ak totiž idete klasické decentné tempíčko, motor ide hladko, nešklbe, neposkakuje ani nekucká. Tak isto aj brzdy. Sú dobre dávkovateľné, citlivé a čitateľné. Lenže toto sa dostávam zas tam, kde nechcem byť. Preto treba šúlcom riadne zatočiť a užívať si tú nespútanú beštiu.
Konečne som po dlhej dobe jazdil zas poriadnu motorku! Mohutnú, „tučnú“, narvanú kopou sily! A pritom sa dá na nej nájsť aj veľa jemných vecí. Minimálne teda kolesá, ktoré sú krásne tenučké a zdajú sa skoro až slabučké. Aj po nasadnutí stále cítiť, že sedím na poriadnej moto. Široké rajdy opticky rozširujú ešte aj spätné zrkadlá na koncoch. Umiestnenie je síce na pozeranie dozadu nepraktické, lebo sú nízko a dosť ďaleko, no mne zas vyhovovalo, že mi nezavadzali ani v periférnom videní. A tak ma pri rezbovačke po okreskách absolútne nič nerušilo a ja som sa zas našiel. Písať o brzdách, motore, ovládateľnosti, ochrane proti vetru, pohodliu v meste, turistickom využití a podobných technicky náročných somarinách ani nejdem. Kto si prečítal článok celý, musí mu byť jasné, že všetko je na porádečku a odkedy som vyskúšal prvého Speeda, som povedal, že toto chcem do garáže. Na tom sa teraz zmenilo len toľko, že ho chcem nutne!
.jpg)
